HISTORICKÝ VÝVOJ SOUP

Vznik učilišťa v Medzeve sa datuje do obdobia vzniku prvých učňovských zariadení,

vznikajúcich pri priemyselných závodoch, ktoré boli obnovené po oslobodení a znárodnené v zmysle zákona o znárodnení. Po februárových udalostiach v roku 1948 v dôsledku uplatnenia zákona „ o jednotnej škole“ ešte v druhej polovici 1948 medzevský závod Kriváň ČKD, ktorý vznikol z bývalých súkromných fabrík „Simon Pöhm“ a „Bodenlós“ s výrobnou náplňou kováčstva na výrobu tzv. čierneho náradia, výroby zdvihákov, šrotovníkov a pod., taktiež zlievárenstva, dal upraviť ešte aj doteraz existujúce a používané objekty pre účely vyučovania a ubytovania učňovského dorastu.

Takže v malebnom zákutí okolo rieky Bodva, v terajšom meste Medzev, s bohatou históriou hámorového kováčstva a zlievárenstva, dôsledkom oživujúceho a rozvíjajúceho sa priemyslu začína aj obdobie riešenia väčšieho množstva mladých kvalifikovaných robotníkov.

Učilište v Medzeve vzniklo v školskom roku 1948/49 a dňa 3. januára 1949 sa začalo v ňom oficiálne vyučovanie.

V roku 1948 po februárových udalostiach boli rad radom znárodnené všetky naše väčšie priemyselné podniky. Dôsledkom oživeného a rozvíjajúceho sa priemyslu nastali nové podmienky, potreba veľkého množstva nových kvalifikovaných robotníkov.

Starý spôsob riadenia výroby, aj samostatná výroba naberali nový trend, a preto bol nevyhovujúci starý spôsob výchovy odborníkov. Preto došlo ku zakladaniu internátnych učňovských škôl pri podnikoch, respektíve v sídle ich závodov.

Aj v Nižnom Medzeve ,kde národný podnik Kriváň ČKD s podnikovým riaditeľstvom v Bratislave ,mal svoj pobočný závod so zlievačskou tradíciou a začal pripravovať založenie zlievačského učňovského strediska.

Z budov bývalého družstva hámrov (Genossenschaft) a bývalého mlyna v Dolnej ulici sa upravovali miestnosti na ubytovanie, učebne, kancelárie, kuchyne atď.

Prví učni nastúpili do školy 3.januára 1949,keď sa v skutočnosti otvoril prvý školský rok 1948/49 v „Učňovskom stredisku Kriváň ČKD“ v Nižnom Medzeve.

V ten deň nastúpilo do učilišťa prvých 62 učňov k  výuke učebného odboru formovač- zlievač. V prvom ročníku sa pripravovali väčšinou len teoreticky, lebo dielenské priestory ešte neboli pripravené. Formovanie odliatkov sa viac iba demonštrovalo v miestnosti terajšej kultúrnej siene a na miesto tekutej liatiny sa používala sadra.

V školskom roku 1949/50 nastúpilo do učilištia opäť 49 nových učňov a to 42 formovačov- zlievačov a 7 drevomodelárov. V tomto školskom roku sa začal vyučovať aj odborný výcvik v učňovských dielňach, ktoré boli pripravené v priestoroch znárodnených súkromných dielní Mateja Presztla za cenu obetavej práce vtedajších pracovníkov a učňov učňovského strediska, väčšinou svojpomocne. Prvá kuplová pec bola dovezená až z Trnavy a prvá lejka sivej liatiny sa uskutočnila 3.októbra 1949.Tým boli vlastne vytvorené základné podmienky k vyučovaniu učebných odborov formovač- zlievač a drevomodelár.

Výstavba učňovského strediska však nebola ani zďaleka ukončená, aj naďalej sa budovalo svojpomocne. Vytvárali sa ďalšie ubytovacie priestory, skladištia, garáže, dielne, športové ihriská. Všetko to rástlo spod usilovných rúk pracovníkov a učňov strediska. Všetka snaha smerovala k vytvoreniu čo najlepších podmienok pre komplexnú výchovu nových odborníkov, pretože škola, dielne aj internát podliehali jednému vedeniu.

Každým novým školským rokom nastupovali noví učni Formovači- zlievari a drevomodelári.Pri ukončení školského roka 1949/50 boli vyradení prví absolventi- vyučenci učňovského odboru formovač- zlievač v počte 47.

V školskom roku 1950/51 došlo k zmene názvu učňovského strediska. Závody v Košiciach, Prakovciach a v Medzeve sa vyčlenili z národného podniku Kriváň ČKD a vytvoril sa národný podnik Východoslovenské strojárne s podnikovým riaditeľstvom v Košiciach. Preto učilište bolo pomenované na Učňovské stredisko VSS a neskoršie na Stredisko pracujúceho dorastu VSS v Nižnom Medzeve.

V roku 1952 dôsledkom mohutného rozvoja priemyslu a taktiež učňovských zariadení sa začali v celej ČSR tvoriť Štátne pracovné zálohy. Takže aj zo strediska pracujúceho dorastu VSS Nižný Medzev bolo vytvorené od 1.9.1952 „Odborné učilište Štátnych pracovných záloh č.6 v Nižnom Medzeve“. Oblastná správa ŠPZ bola zriadená v Košiciach a materským závodom ostali VSS Košice.

Aj za systému ŠPZ sme pripravovali a z roka na rok vyraďovali nových absolventov učňovských odborov formovač- zlievač a drevomodelár. Vzhľadom na to, že pri materskom závode VSS Košice sa výstavba plánovanej zlievarne oneskorovala a došlo aj k problémom s výstavbou ďalších veľkých stavieb (HUKO)v našom kraji nastali problémy s rozmiestňovaním absolventov týchto učňovských odborov. Rozmiestňovali sme ich po celej našej republike, čo malo na vtedajšiu dobu a na mentalitu mladých ľudí veľký vplyv na fluktuáciu absolventov.

V školskom roku 1955/56 vzhľadom na potreby socializácie a mechanizácie poľnohospodárstva boli vytvorené nové učebné odbory. K nim patril aj učebný odbor traktorista- opravár, ktorých sme začali pripravovať na kvalifikovaných robotníkov pre poľnohospodárstvo.

Samozrejme táto zmena si vyžiadala aj úpravu dielenských prístrojov, na dielne ručného a strojového obrábania kovov, opravy strojov, ktoré práce sme opäť prevádzali väčšinou svojpomocne vlastnými pracovníkmi a učňami učilišťa.

V roku 1957 sa zrušili v republike Štátne pracovné zálohy a učilištia sa opäť pričleňovali ku svojim (materským) závodom.

V našom Odbornom učilišti v Medzeve v školskom roku 1957/58 už počet žiakov učebného odboru traktorista- opravár bol oveľa vyšší ako počet zlievačov a drevomodelárov ,a preto učilište bolo pričlenené k Odboru poľnohospodárstva a lesníctva Krajského národného výboru v Košiciach, kde patrili všetky vtedajšie poľnohospodárske a lesnícke školy v kraji.

Učilište od 1.9.1957 bolo premenované na „Poľnohospodársku učňovskú školu Nižný Medzev“. Materským závodom pre učebný odbor traktorista –opravár sa stala Strojová a traktorová stanica v Moldave nad Bodvou. Teoretické vyučovanie a internátne ubytovanie sa zabezpečovalo v priestoroch učilišťa, zatiaľ čo odborný výcvik v dielňach učilišťa ako aj v dielňach na STS v Moldave nad Bodvou.

Učebné odbory formovač- zlievač a drevomodelár sa na PUŠ Nižný Medzev vyučovali až do doby, pokiaľ sa nevyučili tí učni, ktorí v Medzeve nastúpili. Na základe rozpisu prijímania učňov nastúpilo posledných formovačov- zlievačov v počte 26 v školskom roku 1957/58. Poslední vyučenci drevomodelári absolvovali v roku 1956 a poslední formovači- zlievači v roku 1959.

Každý ďalší školský rok sme prijímali nových traktoristov- opravárov a podľa potreby a záujmu sme podobne ako predtým u učebného odboru formovač-zlievač vyučovali v jednej triede aj v maďarskom vyučovacom jazyku. Tento učebný odbor sa premenoval na „poľnohospodárskeho mechanizátora“ ale len na krátky čas. Potom dostal názov „opravár poľnohospodárskych strojov“. Tento názov sa udržal až po novú koncepciu učebných odborov a teraz je to mechanik- opravár so zameraním na poľnohospodárske stroje a zariadenia.

K dôležitej zmene vo vývoji učňovského školstva došlo v roku 1958, keď bol prijatý nový „Učňovský zákon č.89/58 Zb.“ a zároveň vydané nové smernice o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov. Taktiež vyšli v nasledujúcom období nové smernice o zriaďovaní odborných učilíšť a na základe novo vypracovaného organizačného poriadku sa v školskom roku 1962/63 PUŠ N. Medzev premenovala na „Poľnohospodárske odborné učilište Medzev“

V rámci ďalšieho rozvoja učilišťa bola v školskom roku 1967/68 zriadená 1 trieda prípravného ročníka na nadstavbové štúdium študijného odboru „mechanizácia poľno-hospodárskej výroby“. Táto forma štúdia sa zabezpečovala na učilišti do školského roku 1972/73. Počnúc školským rokom 1969/70 sme prijímali učňov aj do učebného pomeru odboru Kováč- podkúvač, ktorého vyučencov sme pripravovali pre poľnohospodárske a lesné závody respektíve družstvá. Paralelne alebo kombinovane sme začali vyučovať aj učebný odbor „Kováč“ / priemyselný / pre závod Strojsmalt v Medzere. Od roku 1970 sme začali vyučovať aj učebné odbory nástrojár, sústružník, frézar, strojný zámočník a prevádzkový zámočník. Tieto učebné odbory sme školili pre strojárske závody Strojsmalt Medzev, vojenský opravárenský závod Moldava nad Bodvou a Tesla n.p. Holešovice – závod v Moldave nad Bodvou, ale aj pre poľnohospodárske družstvá a závody.

K veľmi podstatnej zmene v rozvoji učňovského školstva a tým aj učilišťa v Medzeve dochádza v roku 1976, v ktorom bol prijatý „Dokument o ďalšom rozvoji Československej výchovno-vzdelávacej sústavy“, na základe ktorého došlo k prestavbe celej školskej sústavy v ČSSR a najpodstatnejšie v učňovskom školstve pripravujúcom mládež na robotnícke povolania.

Podľa nových vyhlášok a smerníc nový zriaďovateľ poľnohospodárskych odborných učilíšť „Inštitút výchovy a vzdelávania MPVŽ“ vydal nové zriaďovacie listiny, na základe ktorých sa stalo učilište od 1.9.1978 „Stredným odborným učilišťom poľnohospodárskym“ so sídlom v Medzeve. Od toho dátumu bola pri učilišti zriadená aj

„Stredná škola pre pracujúcich“ pri SOUP Medzev k zabezpečeniu štúdia popri zamestnaní, študijných odborov „Mechanizácia poľnohospodárstva a lesníctva “a neskôr aj „Strojárstvo“. Obdobie prestavby školstva presnejšie limituje vydaním nového „Školského zákona č.29/84 Zb.“, ktorým bola uzákonená 10-ročná povinná školská dochádzka a taktiež ďalšie vyhlášky a smernice upravujúce sústavu stredných škôl, smernicami o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov SOU atď.